Podarený kúsok, tón a zápletka mi perfektne pasovali k postave rytiera - dieťaťa leta z neurodzenej kolísky s vyciveným Ohnivákom. Sympatickej obyčejňák, úspešne ma vtiahol do svojho dobrodružstva. A starší rytier s pohybmi motýlika bol tiež pekné číslo. Výborný kontrast tí dvaja. Dobrý náhľad do neligotavej každodennosti a turnajového povyrazenia. Prostredie bolo parádne vykreslené opismi, rozhovormi a spomienkami aj vnemami a reakciami hlavnej postavy. A zapôsobilo na mňa opakovanie toho "skvelého života", když to všechno vypadá nevábně, pak když to konečně začne vypadat na vyčasení a ke konci, kdy mu život (a jeden skušený lišák) dáva facku.
Tleskám! Ač mi to připomínalo Rytíře Sedmi království, četla jsem s radostí od začátku do konce. Nikde jsem neviděla žádnou zbytečnou pasáž či větu, naopak popisy prostředí a postav ("Žiarivo ružová hodvábna tunika mu obopínala brušisko, ktoré dokazovalo, že v ňom už skončilo veľa takých jahniatok ako to, ktoré viselo nad ohniskom. ") byly výstižné a plastické. Doufám, že bude nějaké pokračování?
Ještě jsem na konci čekal, že až se Dan probere, zjistí že je Peary fuč i se zlatými draky a on tam zůstal sám, jen se svým holým zadkem. To by byl takový správný rytířský konec :D
Velmi krásně napsané. Slovenština je úžasně zvukomalebná :-) Zápletka byla taky super, jen to na mě bylo moc přímočaré... I v tomto případě bych brala, kdyby se autor(ka) rozepsal(a) trošku víc. Což je důkaz, že mě to bavilo :-)
Do tretice ďakujem všetkým čítajúcim, komentujúcim a bodujúcim členom/členkám fóra za to, že tomuto môjmu malému príspevku do súťaže venovali svoj čas a energiu. Komentáre, ako zvyčajne, veľmi potešili a podporili chuť písať ďalej. Pokiaľ ide o pokračovanie, dúfať môžeme spoločne, ale či to na niečo bude...
Komentáře