Wylla Manderly
Stála na nábreží a predstavovala si, ako z neho strká do vody jedného Freya a Boltona za druhým (s hrubými reťazami a ťažkými železnými guľami na nohách), keď za ňou prišla Wynafryd.
„Odpusť si to nesúhlasné mračenie, prosím.“
„Mám obavy. Tá scéna pri audiencii…“
„Povedala som iba a jedine čistú pravdu. Kým sme, aby sme sa krčili a zahadzovali česť?“
„Rod s dostatkom rozumu na to, aby nešiel hlavou proti múru?“
„Nenechám sa zamurovať tak ako vy ostatní.“
„A my sa azda dali? Podkopávame ho, lastovička moja.“
Prekvapene sa obzrela, zelený vrkoč jej len tak plesol vo vetre.
„Oni nič nevidia. Nepoznajú ho a sú zaslepení svojou chamtivou domýšľavosťou. Ale ja to starému otcovi vidím na očiach. Nie je zmierený s tým, čo bolo spáchané na Starkovcoch a našej rodine. A vravím ti, Wylla, Wyman Manderly niečo chystá. Niečo ľstivé. A aby to vyšlo, musíme ich zmiasť.“
Wylla znovu odvrátila pohľad, tentokrát zamyslene, k oblohe. Nakoniec zavrtela hlavou na znak neochoty, ale na staršiu sestru sa usmiala.
„Tak kopte ďalej. No ja túto hru nemám v povahe. Budem naďalej vzdorná a i tým poslúžim. Niečí hlas by mal byť počutý, nech ľudí vzpruží a odvedie pozornosť nepriateľa. A starký pri tom môže predvádzať poslušnosť tým, že ma za to kára a trestá. No nebude to skvelé predstavenie?“
„Je to riskantné. Hlavne pre teba.“
„Ja viem. Už som proste taká.“
„A ja by som ťa ani inú nechcela,“ povzdychla si Wynafryd a sestru objala.
Zostali dívať sa na vlny ešte dobrú hodinu.
.
.
.
Wyman Manderly
„Len poďte, moji priatelia z Freyov…“ zvolal so širokým úsmevom, „Ráčte sa prizrieť príprave koláčov na svadobnú hostinu vašej príbuznej…“
Jared, Rhaegar a Symond ho nasledovali s výrazmi blahosklonnej znudenosti. Keď však zbadali rozľahlosť jeho poľnej kuchyne (nemohol doma, niektoré veci sa skrátka nerobia), oči sa im rozšírili. Hodil rukou napravo.
„Tamto krájame zeleninu a huby.“
Guľatučké kvaky väčšie než chlapská päsť, dlhé chrumkavé mrkvičky a petržleny, krehké šťavnaté cibuľky a žltučké klobúčiky suchohríbov.
„A tamto miesime cesto.“
Pokračoval v popise a hodil rukou naľavo, kde do širokánskej misy preosiatej múky práve liali zmes vriacej vody a tuku.
„Tu je náš kuchár.“
Pristúpil k plavovlasému päťdesiatnikovi.
„Povedz pánom z Dvojčiat aké korenie pôjde do náplne.“
„Piepor, muškátový orech a čerstvá šalvia a tymián.“
Wyman ich ťahal popri varných kotloch ďalej k trom vypekacím nádobám veľkým ako kolesá voza.
„Ohromné, však? To aby sa do každej vošiel celý brav.“
Ukáže stranou k narýchlo vztýčeným dreveným rámom na zavesenie mrcín a mužom práve chystajúcim mäsiarske nástroje.
„Tamto sa budú porcovať.“
„A kde máte prasatá?“
„Tu.“
Kývol strážam. Okamžite sa trojice chopili, aby im postrhávali honosný šat, zapchali ústa a odtiahli ich na popravisko.
„Toto ti neprejde, ty čurák!“
Zreval Jared, než ho ozbrojenec umlčal päsťou do brucha. Úsmev, ktorý sa Wymanovi na tvári roztiahol teraz, bol podstatne úprimnejší a menej žoviálny.
„Ale prosím vás. Ja s týmto nič nemám. Opustili ste sprievod, aby ste koňmo dorazili do cieľa skôr a stratili ste sa. Tragická nehoda. Ako keď môjho syna Wendela skolil Robb Stark premenený na vlkolaka.“
A usmial sa ešte širšie, keď sa čepele zahryzli do bledej pokožky a lesklých vnútorností a jeho skučiacim priateľom z Freyov oči vyliezali z jamôk. Skutočné prasce by najskôr omráčili a podrezali, ale zradné krysy z Dvojčiat chcel vidieť vyvrhnuté zaživa. Zdržal sa až do upečenia a z čoraz krajších vôní sa mu zbiehali sliny. Toto sú isto iste najlahodnejšie koláče, aké kedy upiekol. Pomsta chutí najlepšie servírovaná so zlatistou kôrkou.