Vichry zimy – Alayne (slovensky)

Další ukázková kapitola z Vichrů zimy (pozor, může samozřejmě obsahovat spoilery). Přeložil ji pro vás Vigo, úpravy a korekce zajistily sveva a Hildegarda.

ALAYNE

Alayne Stone by Yulia Nikolaeva
Alayne Stone by Yulia Nikolaeva

Práve čítala svojmu malému lordovi príbeh o Okrídlenom rytierovi, keď Mya Kameň, odená v jazdeckých čižmách, koži a silno páchnuca stajňou, zaklopala na dvere jeho spálne. Mya mala slamu vo vlasoch a v tvári sa jej zračila mrzutosť, ktorú, ako Alayne vedela, mala na svedomí prítomnosť Mychela Redforda.

„Tvoje lordstvo,“ oslovila Mya lorda Roberta, „zástavy lady Waynwoodovej zahliadli vzdialené asi hodinu jazdy. Čoskoro sem dorazí aj s tvojím bratrancom Harrym. Želáš si ich privítať?“

Prečo musela spomenúť Harryho?, pomyslela si Alayne. Teraz Robina z postele nedostanú. Chlapec udrel do vankúša. „Pošli ich preč. Ja som ich tu nechcel.“

Mya vyzerala v rozpakoch. Nikto v údolí nedokázal lepšie zvládať mulice, ale jeho lordstvo bolo čosi celkom iné. „Boli pozvaní,“ povedala neisto, „na turnaj. Ja som…“

Alayne zatvorila knihu. „Ďakujem ti, Mya. Dovoľ mi porozprávať sa s lordom Robertom osamote.“

So zrejmou úľavou na tvári Mya bez slova odišla.

„Ja toho Harryho nenávidím,“ povedal malý Robert, keď bola preč. „Hovorí mi bratranec, ale pritom len čaká, kým budem mŕtvy, aby mohol získať Orlie hniezdo. Myslí si, že to neviem.“

„Tvoje lordstvo by nemalo veriť takým nezmyslom,“ povedal Alayna. „Som si istá, že ser Harrold ťa miluje.“ A ak sú bohovia dobrý, bude milovať aj mňa. V bruchu pocítila slabé chvenie.

„Nemiluje,“ trval na svojom lord Robert. „Chce len hrad môjho otca, a tak sa pretvaruje.“ Chlapec si pritlačil deku na svoju uhrovitú hruď. „Nechcem, aby si si ho vzala, Alayne. Ja som pánom Hniezda a zakazujem to.“ Znelo to, ako by sa mal pustiť do plaču. „Mala by si sa vydať za mňa. Potom by sme mohli spať v jednej posteli každú noc a ty by si mi čítala príbehy.“

Nemôžem sa vydať za žiadneho muža, pokým môj zakrslý manžel stále niekde žije. Zbierka kráľovnej Cersei sa rozrástla o ďalší tucet trpasličích hláv, tvrdil Petyr, ale žiadna z nich nepatrila Tyrionovi. „Sladké dieťa, takéto veci nesmieš hovoriť. Ty si pán Orlieho hniezda a obranca Údolia a musíš sa oženiť s urodzenou dámou a splodiť syna, ktorý bude po tebe sedieť vo Vysokej sále rodu Arryn.“

Robert si utrel nos. „Ale ja chcem…“

Položila mu prst na pery. „Ja viem čo chceš, ale to nie je možné. Nie som hodná byť tvojou manželkou. Narodila som sa ako bastard.“

“To ma nezaujíma. Mám ťa najradšej zo všetkých.“

Ty malý blázonko. „Tvojich lordov vazalov to ale zaujímať bude. Niektorí považujú môjho otca za nafúkaného a ambiciózneho. Ak by sme sa mali vziať, hovorili by, že to on ťa k tomu donútil a nebolo to z tvojej vôle. Lordi deklaranti by mohli proti nemu znovu pozdvihnúť svoje zbrane a oboch by nás to stálo život.“

„Ja by som im nedovolil, aby ti ublížili!“ povedal lord Robert. „Ak sa o to pokúsia, všetkých ich prinútim lietať.“ Jeho ruka sa začala triasť.

Alayne pohladila jeho prsty. „Moje sladké dieťa, len kľud.“ Keď ho tras prešiel, povedala, „Musíš si nájsť správnu ženu, skutočnú dámu vznešeného pôvodu.“

„Nie. Chcem si vziať len teba, Alayne.“

Kedysi tvoja pani matka plánovala rovnakú vec, ale to bolo ešte v čase, keď som bola niekto iný, niekto vznešeného pôvodu. „Môj pán je láskavý, že to vraví.“ Alayne uhladila jeho vlasy. Lady Lysa nikdy nedovolila služobníctvu dotknúť sa ich a potom, čo zomrela, Robert trpel strašnými záchvatmi, kedykoľvek sa k nemu niekto priblížil s nožnicami. Takže mu teraz rástli a pokrývali plecia až do polovice jeho krehkého bieleho hrudníka. Má pekné vlasy. Ak budú bohovia dobrí a bude žiť tak dlho, aby sa stihol oženiť, jeho manželka bude určite tie vlasy obdivovať. Aspoň tie bude na ňom milovať. „Naše deti by neboli urodzené. Len urodzený potomok rodu Arryn môže zabrániť nástupníctvu sera Harrolda. Môj otec ti nájde správnu ženu, nejaké dievča s dobrého rodu, oveľa krajšiu ako som ja. Budete spolu chodiť na lov a sokoliarčiť a ona ti bude na turnajoch preukazovať svoju priazeň. Nebude to trvať dlho a úplne na mňa zabudneš.“

„Nezabudnem.“

„Zabudneš. Musíš.“ Povedala pevným ale jemným hlasom.

„Pán Hniezda si môže robiť, čo sa mu zapáči. Nemôžem ťa stále milovať, aj keď sa s ňou ožením? Ser Harrold má tiež pri sebe obyčajnú ženu. Benjicot vraví, že s ňou čaká bastarda.“

Benjicot by sa mal naučiť držať svoj bláznivý jazyk za zubami. „To je to, čo odo mňa chceš? Bastarda?“ Vytiahla si prsty z jeho zovretia. „Zneuctil by sa ma takýmto spôsobom?“

Chlapec sa zatváril previnilo. „Nie. Nikdy by som…“

Alayne vstala. „A teraz, ak môj pán dovolí, musím ísť nájsť svojho otca. Niekto musí privítať lady Waynwood.“ Skôr, ako mohol mladý lord protestovať, rýchlo sa uklonila a opustila spálňu, ponáhľajúc sa chodbou cez krytý most smerom ku komnatám lorda protektora.

Keď toho ráno opúšťala Petyra Baelisha, raňajkoval so starým Oswellom, ktorý predchádzajúcej noci pricválal z Mesta čajok. Dúfala, že by ich tam ešte mohla zastihnúť, ale Petyrov solár bol prázdny. Niekto nechal otvorené okno a stoh papierov sfúklo na podlahu. Slnko zošikma prenikalo cez hrubé žlté okná a zrnká prachu tancovali v jeho svetle ako malý zlatý hmyz. Hoci sneh už pokrýval vrchy Obrovej kopije, pod jeho kopcami ešte stále pretrvávala jeseň a zimná pšenica dozrievala na poliach. Za oknom počula smiech práčok pri studni a hrmot ocele z nádvoria, kde sa precvičovali rytieri. Dobré zvuky.

Alayne to tu milovala. Znova sa cítila nažive, po prvýkrát odkedy jej otec … odkedy Lord Eddard Stark zomrel.

Zavrela okno, pozbierala popadané papiere a uložila ich na stôl. Jeden z nich bol zoznamom účastníkov turnaja. Šesťdesiatštyri rytierov Údolia bolo pozvaných, aby si skúsili vydobiť miesto v radoch nového Bratstva okrídlených rytierov lorda Roberta Arryna a šesťdesiatštyri ich aj prišlo pobiť sa o právo nosiť sokolie krídla na svojich prilbiciach a strážiť svojho lorda.

Súťažiaci prišli z celého údolia, z horských údolí a až z pobrežia, z Mesta čajok, Krvavej brány, dokonca z Troch sestier. Osem víťazov malo stráviť najbližšie tri roky po boku lorda Roberta ako jeho osobná stráž (Alayne navrhla sedem, rovnako ako je mužov Královskej gardy, ale lord Robert trval na tom, že musí mať viac rytierov ako kráľ Tommen), takže starší muži so ženami a deťmi neboli pozvaní.

A oni prišli, pomyslela si Alayne hrdo. Všetci do jedného.

Dopadlo to presne, ako Petyr predpovedal v deň, keď odleteli havrany. „Sú mladí, dychtiví, hladní po dobrodružstve a sláve. Lysa by im nedovolila odísť do vojny za hranicami Údolia a toto bola najlepšia príležitosť, akú mohli dostať. Príležitosť slúžiť svojmu pánovi a preukázať statočnosť. Oni prídu. Dokonca aj Harry Dedič.“ Uhladil jej vlasy a pobozkal na čelo. „Akú to mám múdru dcéru.“

Bolo to múdre. Turnaj, výhry, okrídlení rytieri, to všetko bol jej vlastný návrh. Robertova matka ho naplnila strachom, ale on vždy čerpal odvahu z príbehov, ktoré mu čítala – o serovi Artysovi Arrynovi, Okrídlenom rytierovi, ktorý podľa legendy založil ich rod. Tak prečo ho neobklopiť Okrídlenými rytiermi? Pomyslela si jednej noci po tom, čo Robert konečne zaspal. Jeho vlastná Kráľovská garda, ktorá by ho držala v bezpečí a naučila statočnosti. A hneď, ako sa s Petyrom podelila o svoj nápad, on začal konať. Určite bude chcieť osobne privítať sera Harrolda. Kam sa mohol podieť?

Alayne zostúpila po schodoch veže do stĺpovej galérie v zadnej časti Veľkej siene. Pod ňou služobníctvo pripravovalo stoly na večernú hostinu. Lord Nestor ukazoval Lady Waxley svoje vzácne gobelíny so scénami lovu. Rovnaké gobelíny, ktoré kedysi zdobili steny Červenej bašty v Kráľovom prístavisku z čias, keď kráľ Robert sedel na Železnom tróne. Joffrey ich dal strhnúť a hnili v kráľovských pivniciach, kým ich Petyr Baelish nenechal previesť do Údolia ako darček pre Nestora Royceho. Boli nielen krásne, ale Najvyšší správca Údolia s potešením porozprával každému, kto bol ochotný počúvať, že kedysi patrili samotnému kráľovi.

Vo Veľkej sieni Petyra nenašla. Alayne prešla galériou, zostúpila po schodoch mohutnej západnej steny a vyšla na vnútornom nádvorí, kde sa mal konať turnaj. Už tam stála tribúna pre všetkých, ktorý sa prišli na turnaj pozrieť. Muži lorda Nestora natierali plot vápnom, pokrývali stanovištia jasným prápormi, vešali štíty na bránu, ktorou mali súťažiaci prechádzať pri vstupe na turnajové bojisko.

Na severnom konci nádvoria boli zriadené tri kvintány a niekoľkí súťažiaci pri nich jazdili. Alayne poznala ich štíty; zvony rodu Belmorovcov, zelené zmije Lynderlyovcov, červené sane Breakstoneovcov, čierne a šedé stohy rodu Tollett. Ser Mychel Redfort roztočil jednu z kvintán dokonale umiestnenou ranou. Bol jedným z tých, od ktorých sa očakávalo, že si svoje krídla získajú.

Petyr nebol pri kvintánach ani inde na nádvorí, ale ako sa otočila na odchod, zavolal na ňu ženský hlas. „Alayne!“ kričala Myranda Royce z vytesanej kamennej lavičky pod bukom, kde sedela medzi dvoma mužmi. Vyzerala, že volá o záchranu. Usmievajúc, kráčala Alayne smerom k svojej priateľke.

Myranda mala na sebe sivé vlnené šaty, zelený plášť s kapucňou a dosť zúfalý pohľad. Z oboch strán vedľa nej sedeli rytieri. Ten po jej pravici mal prešedivelú bradu, holú hlavu a brucho, ktoré sa mu prelievalo cez opasok. Rytier po jej ľavej ruke nemal viac ako osemnásť. Bol tenký ako oštep a jeho ryšavé fúzy len s čiastočným úspechom maskovali červené pupáky, ktoré mal rozsiate po tvári.

Plešatý rytier mal na sebe tmavomodrý plášť ozdobený veľkým párom ružových pier. Uhrovitý ryšavec mal na rozdiel od neho erb s deviatimi bielymi čajkami na hnedom poli, ktoré ho radili k Shettovcom z Mesta čajok. Jeho pohľad spočíval na Myrandiných prsiach tak uprene, že prichádzajúcu Alayne zaregistroval, až keď Myranda vstala, aby svoju priateľku objala. „Ďakujem ti, ďakujem, ďakujem“ zašepkala jej Randa do ucha predtým, ako sa otočila a povedala, „Páni, môžem vám predstaviť lady Alayne Kameň?“

„Dcéra lorda protektora,“ oznámil plešatý rytier galantne. Ťažkopádne vstal. „A rovnako krásna, ako sa o nej rozpráva.“

Aby nezostal pozadu, uhrovitý rytier vyskočil a povedal, „Ser Ossifer hovorí pravdu, si najkrajšia panna v celých Siedmich kráľovstvách.“ A mohla by to byť ešte krajšia poklona, keby ju neadresoval jej prsiam.

„A vy ste všetky tie panny videli osobne, pane?“ spýtala sa ho Alayne. “ Ste primladý, aby ste boli taký scestovaný.“

Začervenal sa, čím sa jeho pupáky stali ešte hrozivejšími. „Nie, moja pani. Som z Mesta čajok.“

Ale ja nie som, aj keď Alayne sa tam mala narodiť. Pri tomto bude musieť byť opatrná. „Spomínam na Mesto čajok s láskou“ povedala s úsmevom rovnako neurčitým ako príjemným. Otočila sa na Myrandu, „Nevieš náhodou, kde by sa mohol nachádzať môj otec?“

„Dovoľ mi zaviesť ťa k nemu, moja pani.“

„Dúfam páni, že mi odpustíte, keď vás pripravím o spoločnosť lady Myrandy,“ povedal Alayne rytierom. Nečakala na odpoveď, vzala staršie dievča za rameno a ťahala ju preč od lavičky. Až keď boli z ich dosahu zašepkala, „Skutočne vieš, kde je môj otec?“

„Samozrejme, že nie. A kráčaj rýchlejšie, moji noví nápadníci nás môžu sledovať.“ Myranda vystrúhala grimasu. „Ossifer Lipps je najhlúpejší rytier z Údolia, ale Uther Shett mu zdatne konkuruje. Modlím sa, aby sa v súboji o moju ruku navzájom zabili.“

Alayne sa zasmiala. „Lord Nestor by týchto nápadníkov určite seriózne nezvažoval.“

„Ale áno. Môj pán otec je na mňa nahnevaný, že som zabila môjho posledného manžela a narobila mu takéto problémy.“

„Nebola to tvoja chyba, že zomrel.“

„Nespomínam si, že by bol s nami v posteli ešte niekto iný.“

Myrandin manžel zomrel počas milovania. „Tí muži, ktorí prišli včera zo Sestier, boli celkom galantní,“ povedala v snahe zmeniť tému. “ Ak sa ti nepáči ser Ossifer či ser Uther, vydaj sa za jedného z nich. Myslím, že ten najmladší bol celkom súci.“

„Ten v plášti z tulenej kože?“ povedala Randa neveriacky.

„Tak potom niektorý iný z bratov.“

Myranda prevrátila očami. „Sú zo Sestier. Už si niekedy videla muža zo Sestier, ktorý by dokázal bojovať? Svoje meče si čistia tresčím olejom a kúpu sa vo vani s chladnou morskou vodou.“

„Nuž,“ povedala Alayna, „prinajmenšom sú čistotní.“

„Niektorí z nich majú siete medzi prstami. To by som si skôr vzala lorda Petyra. Potom by som bola tvojou matkou. Povedz mi, ak malý je ten jeho malíček?“

Alayna nepoctila tú otázku žiadnou odpoveďou. „Lady Waynwood tu už čoskoro bude aj so svojimi synmi.“

„To je sľub, alebo hrozba?“ povedala Myranda. „Myslím, že prvá pani Waynwoodová musela byť kobyla. Ako si inak vysvetliť, prečo majú všetci Waynwoodovskí muži konskú tvár? Keby som sa mala niekedy zobrať Waynwooda, musel by odprisahať, že si nasadí prilbu, kedykoľvek dostane chuť pretiahnuť ma. So zavretým priezorom, samozrejme.“ Uštipla pritom Alayne do ramena. „Môj Harry bude s nimi. Všimla som si, že si ho vynechala. Nikdy ti neodpustím, že si mi ho ukradla. To je muž, za ktorého sa chcem vydať.“

„Zasnúbenie bolo dielom môjho otca,“ zaprotestovala Alayne ako už stokrát predtým. V duchu si hovorila, že si z nej priateľka len uťahuje … ale v tom žartovaní sa dal zachytiť trpký podtón.

Myranda sa zastavila a zostala pozerať cez dvor na trénujúcich rytierov. „Toto je presne ten druh muža, čo potrebujem.“

O pár metrov ďalej, bojovali dvaja rytieri s cvičnými mečmi. Ich čepele sa spolu dvakrát zrazili, následne prekĺzli okolo seba, len aby boli zablokované zdvihnutými štítmi, ale väčší z mužov pri tom útoku ustúpil. Alayne z miesta, na ktorom stála, nevidela prednú časť jeho štítu, ale jeho súper mal erb s troma letiacimi havranmi a každý z nich zvieral červené srdce vo svojich pazúroch. Tri srdcia a tri havrany.

Vedela, ako ten súboj dopadne.

O chvíľu neskôr skončil veľký muž omráčený v prachu s helmou nakrivo. Keď sa ju podarilo panošovi uvolniť, obnažil hlavu so stekajúcim prameňom krvi. Pokiaľ by čepel nebola tupá, bolo by vidieť aj mozog. Tá posledná rana do hlavy bola taká prudká, že sa Alayne trhla súcitom, keď dopadla. Myranda Royce sa zadumane zahľadela na víťaza súboja. „Myslíš si, že keď pekne poprosím, mohol by ser Lyn zabiť mojich nápadníkov?“

„Mohol by pre tučné vrecko zlata.“ Ser Lyn Corbray trpel neustálym zúfalým nedostatkom peňazí. Vedelo to o ňom celé Údolie.

„Bohužiaľ, všetko, čo mám, je len tučný pár ceckov. Ale v prípade sera Lyna by mi pod sukňou lepšie poslúžila tučná klobása.“

Alaynin chichot pritiahol pozornosť sera Corbraya. Podal štít svojmu nevychovanému panošovi a zložil si prilbu s prešívanou kuklou. „Dámy.“ Dlhé hnedé vlasy mal prilepené na spotené čelo.

„Dobrý úder, ser Lyn,“ zvolala Alayne. „Len sa obávam, že zanechal úbohého sera Owena v bezvedomí.“

Corbray sa obzrel k miestu, kde panoš pomáhal jeho súperovi opustiť nádvorie. „Pri vedomí nemohol byť ani pred súbojom, inak by ma naň nikdy nevyzval.“

Bol v tom kus pravdy, pomyslela si Alayne, ale v to ráno mala v sebe kus malého uličníka, a tak sa rozhodla nasmerovať proti serovi Lynovi svoj vlastný výpad. So sladkým úsmevom povedala, „Môj pane, otec mi povedal, že nová manželka vášho brata čaká dieťa.“

Corbray ju obdaril temným pohľadom. „Lyonel sa ospravedlňuje. Zostal v Dome Srdca so svojou kupeckou dcérkou sledovať, ako jej rastie brucho. Ako keby to bol prvý chlap, ktorý kedy dostal ženu do iného stavu.“

Oh, to je otvorená rana, pomyslela si Alayne. Prvá žena Lyonela Corbraya mu dala len krehké, chorľavé dieťa, ktoré zomrelo v detstve. Počas všetkých tých rokov zostával ser Lyn dedičom svojho brata. Keď napokon jeho úbohá žena zomrela, Petyr Baelish sprostredkoval pre lorda Corbraya nové manželstvo. Druhá lady Corbrayová bola šestnásťročná dcéra hoc len obchodníka z Mesta čajok, ale do manželstva vstúpila s obrovským venom a ako ludia hovorili, aj vysokou, urastenou, zdravou postavou s veľkými prsiami a širokými bokmi. A ako sa zdá, manželstvo sa naplnilo.

„Všetci sa modlíme, aby Matka dopriala lady Corbray ľahký pôrod a zdravé dieťa,“ povedala Myranda.

Alayne si nevedela pomôcť. Usmiala sa a povedala, „Môj otec je vždy rád nápomocný ktorémukoľvek z vazalov lorda Róberta. Som si istá, že by bol nanajvýš potešený, keby mohol sprostredkovať manželstvo aj pre vás, ser Lyn.“

„To je od neho milé.“ Corbrayove pery sa stiahli do niečoho, čo malo byť mienené ako úsmev, ale v Alayne to vyvolávalo zimomriavky. „Ale načo by mi bol dedič, keď som a vďaka nášmu lordovi protektorovi aj ostanem bez pozemkov? Nie. Odkáž svojmu pánovi otcovi, že nepotrebujem žiadnu z jeho chovných kobýl.“

Jeho hlas bol natoľko citiť jedom, až na chvíľu skoro zabudla, že Lyn Corbray bol vlastne len návnada, ktorú si jej otec kúpil a zaplatil. Alebo snáď nie? Možno namiesto toho, aby to bol Petyrov človek predstierajúci, že je jeho nepriateľ, v skutočnosti zakrýval svoje nepriateľstvo za maskou predstieraného nepriateľa v jeho službách.

Len z premýšlania o tom sa jej roztočila hlava. Alayne sa prudko stočila preč z nádvoria … a narazila pritom do nízkeho muža s ostro rezanou tvárou a oranžovými vlasmi, ktorý stál za ňou. Jeho ruka vystrelila a chytil ju skôr, než mohla spadnúť. „Moja pani. Prosím o prepáčenie.“

„Moja chyba. Nevidela som vás tam stáť. “

„My myši sme tiché stvorenia.“ Ser Shadrich bol tak nízky, že si ho mohli pomýliť s panošom, ale jeho tvár patrila oveľa staršiemu mužovi. Videla mnoho líg vo vráskach v kútiku jeho úst, staré bitky v jazve pod jeho uchom, a tvrdosť v jeho očiach, akú by žiadny chlapec nikdy nemal nárok. Bol to dospelý muž. Ale dokonca aj Randa nad ním čnela.

„Budete zápoliť o krídla?“ spýtala sa Royceho dcéra.

„Na myš s krídlami by bol hlúpy pohľad.“

„Možno to skúsite v ruvačke?“ navrhla Alayne. Bitka bol dodatočný nápad, cena útechy pre všetkých bratov, strýkov, otcov a priateľov, ktorí sprevádzali adeptov k Mesačnej bráne, aby ich povzbudili v snahe získať pre seba strieborné krídla. Na víťazov však taktiež čakala odmena a šanca na vykupné.

„Dobrá bitka je všetko, v čo môže potulný rytier dúfať, teda v prípade že nenarazí na vrece zlatých dragonov. A to nie je veľmi pravdepodobné, že nie?“

„Myslím, že nie. Ale teraz nás musíš ospravedlniť, pane, musíme nájsť môjho lorda otca.“

Z vrcholov múrov zazneli rohy. „Príliš neskoro,“ povedala Myranda. „Sú tu. Budeme ich musieť privítať sami.“ Uškrnula sa. „Posledná, ktorá dobehne k bráne, sa vydá za Uthera Shetta.“

Urobili si z toho preteky, utekajúc cez dvor a okolo stajní s plieskajúcimi sukňami, zatiaľ čo rytieri spolu so služobníctvom sa im prizerali, prasce a kurence im robili prekážky. Bolo to nanajvýš nedôstojné pre dámy, ale Alayne sa pristihla, že sa pri tom smeje. Na malú chvíľu, keď bežala, sa jej podarilo zabudnúť na to, kým je, kde je a preniesla sa v spomienkach do svetlých, chladných dni trávených na Zimohrade pretekaním sa so svojou priateľkou Jeyne Poolovou a s Aryou snažiacou sa držať s nimi krok.

Kým dorazili k bráne, obe boli červené v tvári a lapali po dychu. Myranda niekde po ceste stratila svoj plášť. Prišli práve včas. Padacia mreža bola zdvihnutá a pod ňou prechádzal zástup dvadsiatich jazdcov. V ich čele bola Anya Waynwood, pani zo Železodubu, vážna a štíhla, jej šedo-hnedé vlasy zviazané v šatke. Jej jazdecký plášť bol z ťažkej zelenej vlny zdobený hnedou srsťou, zopnutý okolo krku pomocou brošne v tvare zlomeného kolesa jej rodu.

Myranda Roycová vystúpila dopredu vystrúhajúc poklonu. „Lady Anya. Vitajte v Mesačnej bráne.“

„Lady Myranda. Lady Alayne.“ Anya Waynwood sklonila hlavu smerom ku každej z nich.“ Je to od vás milé, že ste nás prišli privítať. Dovoľte mi, aby som vám predstavila svojho vnuka, sera Rolanda Waynwooda.“ Kývla na rytiera, ktorý hovoril. „A toto je môj najmladší syn, ser Wallace Waynwood. A samozrejme môj zverenec, ser Harrold Hardyng.“

Harry Dedič, pomyslela si Alayne. Môj snáď budúci manžel, ak ma bude chcieť. Náhle ju naplnila hrôza. Napadlo ju, či sa jej nečervená tvár. Nezízaj na neho, musela si pripomínať, nepozeraj, nečum, nerob zo seba hlupaňu. Pozeraj inam. Jej vlasy museli byť v hroznom stave po celom tom behaní. Vyžadovalo si to celé jej úsilie, aby sa zastavila a nepokúšala si zastrčiť uvoľnené pramene späť na svoje miesto. Vykašli sa na svoje hlúpe vlasy. Na nich nezáleží. On je ten, na kom záleží. On a Waynwoodovci.

Ser Roland bol z tých troch najstarší, hoci nemal viac ako dvadsaťpäť. Bol vyšší a svalnatejší než ser Wallace, ale obaja mali dlhé tváre s bradou ako lampáš, jemnými hnedými vlasmi a plochými nosmi. Konské fádne tváre, pomyslela si Alayna.

Na druhej strane Harry…

Môj Harry. Moj pán, môj milý, môj snúbenec.

Ser Harrold Hardyng vyzeral každým kúskom ako pravý budúci lord; urastený a pohľadný, rovný ako kopija, pevné svaly. Muži dosť starý na to, aby poznali Jona Arryna v časoch jeho mladosti, hovorili, že ser Harrold ma jeho podobu. Mal piesočné blond vlasy, svetlomodré oči, orlí nos. Joffrey bol taktiež pohľadný, musela si pripomenúť. Pohľadné monštrum, presne tým bol. Malý lord Tyrion bol síce láskavejší, ale zas vykrútený.

Harry sa na ňu pozeral. On vie, kto som, uvedomila si, a nezdalo sa, že by ho pohľad na mňa potešil. Len vtedy si všimla jeho erb. Jeho kabátec a konské postroje boli vzorované červeno-bielymi diamantmi rodu Hardyng, jeho štít bol rozdelený na štvrtiny. Erby Hardyngov a Waynwoodov boli umiestnené v prvej a tretej štvrtine, ale v druhej a štvrtej bol mesiac a sokol rodu Arryn, nebesky modrá a smotanová. Robertovi sa to nebude páčiť.

Prehovoril ser Wallace, „Sme p-p-poslední?“

„Ste, pane,“ odpovedala Myranda Royce, nedávajúc vôbec najavo, že si všimla jeho koktanie.

„K-k-kedy sa začne t-t-turnaj?“

„Oh, dúfam, že už čoskoro,“ povedal Randa. „Niektorí z účastníkov tu sú už takmer mesiac, hodujúc pri stole môjho otca. Všetci sú to dobrí chlapi, veľmi statoční … ale zjedia toho pomerne veľa.“

Waynwoodovci sa smiali a dokonca aj Harry Dedič sa pokúsil o náznak úsmevu. „Na cestách snežilo, inak by sme tu boli skôr,“ povedala lady Anya.

„Keby sme tušili, aká krása nás čaká v Mesačnej bráne, leteli by sme,“ povedal ser Roland. Jeho slová boli určené Myrande Royce, usmial sa však na Alayne, keď prehovoril.

„Na lietanie budete potrebovať krídla,“ odpovedal Randa, „a tu sa nachádza zopár rytierov, ktorí by k tomu mohli čosi povedať.“

„Teším sa na povznášajúcu diskusiu.“ Ser Roland zoskočil z koňa, obrátil sa k Alayne a usmial sa. „Počul som, že dcéra lorda Malíčka je pohľadná v tvári a vznešená, ale nikto mi nikdy nepovedal, že je zlodejka.“

„Mýlite sa vo mne, pane. Nie som žiadny zlodej!“

Ser Roland si položil ruku nad srdce. „Tak ako mi vysvetlíte tú dieru v moje hrudi, kde som predtým mával srdce?“

„On vás len p-podpichuje, moja pani,“ koktal ser Wallace. „Môj s-s-synovec nikdy nemal s-s-srdce.“

„Erb Waynwoodovcov má koleso so zlomeným lúčom, a my máme so sebou môjho strýka.“ Ser Roland dal Wallaceovi zaucho. „Panoši by mali byť ticho, keď sa zhovárajú rytieri.“

Ser Wallace očervenel. „Už nie som p-panoš, moja pani. Môj s-synovec vie veľmi dobre, že som bol pp-pa-pp-pas…“

„Pasovaný?“ ticho navrhla Alayne.

„Pasovaný,“ povedal Wallace Waynwood vďačne.

Robb by bol jeho rovesníkom, keby bol ešte nažive, nemohla sa ubrániť myšlienke, ale Robb zomrel ako kráľ, a toto je len chlapec.

„Môj lord otec vám dal pripraviť izby vo Východnej veži,“ lady Myranda prehovorila k lady Waynwood, „ale obávam sa, že vaši rytieri sa budú musieť podeliť o lôžko. Mesačná brána nebola stavaná na to, aby hostila toľko vznešených návštevníkov.“

„Vy budete v Sokolej veži, ser Harrold,“ doplnila Alayne. Ďaleko od lorda Roberta. Vedela, že to bol úmysel. Petyr Baelish také veci neponechával náhode. „Ak vás to poteší, ukážem vám sama vašu komnatu.“ Tentoraz sa ich oči stretli. Usmiala sa len pre neho a ticho sa pomodlila k Panne. Prosím, nemusí ma milovať, len nech ma má aspoň trochu rád, len o toto ťa teraz žiadam.

Ser Harrold sa na ňu chladne zahladel. „Prečo by ma malo potešiť, že ma kamkoľvek odpravedí Malíčkov bastard?“

Všetci traja Waynwoodovci sa na neho spýtavo pozreli. „Si tu hosťom, Harry,“ pripomenula mu lady Anya mrazivým hlasom. „Skús na to nezabudnúť.“

Zdvorilosť je brnenie dámy. Alayne cítila ako sa jej krv hrnie do tváre. Žiadne slzy, modlila sa. Prosím, prosím, nesmiem plakať. „Ako si prajete, pane. A teraz, ak ma ospravedlníte, Malíčkov bastard potrebuje nájsť svojho lorda otca a oznámiť mu, že ste dorazili, takže sa turnaj zajtra ráno môže začať.“ A nech sa tvoj kôň potkne, Harry Dedič, aby si spadol na svoju hlúpu hlavu pri prvom súboji. Ukázala Waynwoodovcom kamennú tvár, keď sa snažili ospravedlniť svojho spoločníka. Keď skončili, otočila sa a ušla.

V blízkosti bašty narazila priamo do sera Lothora Bruna a takmer ho zrazila z nôh. „Harry Dedič? Harry Debil, povedal by som. Je to len obyčajný namyslený panoš.“

Alayne bola taká vďačná, že ho objala. „Ďakujem. Videl si môjho otca, pane? “

„Dole v pivniciach,“ povedal ser Lothar, „prehliada sýpky lorda Nestora s lordom Graftonom a lordom Belmoreom.“

Pivnice boli veľké, tmavé a špinavé. Alayne zapálila sviečku a chytila si sukňu, keď zostupovala dole. V najspodnejšej časti počula dunivý hlas lorda Graftona a nasledovala ho. „Obchodníci chcú kupovať a lordi chcú predávať,“ hovoril lord z Mesta čajok, keď ich našla. Lord Grafton nebol vysoký muž, ale zato široký, ramenatý a s hrubými pažami.  Mal špinavo plavé vlasy. „Ako to mám zastaviť, môj pane?“

„Pošli do dokov stráž. Ak to bude potrebné, zabav lode. Nezáleží na tom, ako to urobíš, žiadne ďalšie potraviny však neopustia Údolie.“

„Ale tie ceny,“ protestoval tučný lord Belmore, „tie ceny sú viac než dobré.“

„Hovoríte, že viac než dobré, môj pane. Ja hovorím, menšie, než aké by sme si priali. Počkajte. Ak to bude možné, sami jedlo nakupujte a uskladnite. Zima sa blíži. Ceny budú vyššie. “

„Možno,“ povedal Belmore pochybovačne.

“Bronzový Yohn čakať nebude,” posťažoval sa Grafton. “On nepotrebuje lode prechádzajúce cez Mesto čajok, má svoje vlastné prístavy. Pokiaľ budeme my zhromaždovať svoju úrodu, Royce a ostatní lordi deklaranti premenia tú svoju na striebro, tým si môžete byť istí.”

„Dúfajme, že to tak bude,“ povedal Petyr. „Keď budú ich sýpky prázdne, budú potrebovať každý kúsok tohto striebra, aby si potravu kúpili od nás. A teraz, ak ma ospravedlníte, moji páni, zdá sa, že ma potrebuje moja dcéra.“

„Lady Alayne,“ povedal lord Grafton. „Toto ráno tvoje oči žiaria.“

„Ste milý, že to hovoríte, pán môj. Otče, nerada vás ruším, ale myslela som, že by ste chceli vedieť, že Waynwoodovci práve dorazili.“

„Prišiel ser Harrold s nimi?“

Príšerný Ser Harrold. „Áno, prišiel.“

Lord Belmore sa zasmial. „Nikdy som si nemyslel, že by mu Royce dovolil prísť. Je slepý, alebo len hlúpy? “

„Je čestný. Niekedy to vyjde narovnako. Ak by odoprel mladíkovi šancu predviesť sa, mohlo by to medzi nimi vytvoriť rozpor, tak prečo ho nenechať zasúťažiť si na turnaji? Chlapec isto nie je dosť schopný vybojovať si miesto medzi Okrídlenými rytiermi.“

„Predpokladám, že nie je,“ povedal Belmore zdráhavo. Lord Grafton pobozkal Alayne ruku a obaja lordi odišli zanechajúc ju samu so s lordom otcom.

„Poď,“ povedal Petyr, „prejdi sa so mnou.“ Vzal ju za ruku a viedol ju hlbšie do pivníc okolo prázdnej väznice. „Ako dopadlo tvoje prvé stretnutie s Harrym Dedičom?“

„Je hrozný.“

„Svet je plný hrôz, drahá. To by si už teraz mala vedieť. Videla si ich už dosť.“

„Áno,“ povedala, „ale prečo musí byť taký krutý? Nazval ma tvojím bastardom. Priamo na nádvorí, pred všetkými.“

„Podľa toho, čo zatiaľ vie, nie si nikým iným. Tie zásnuby nikdy neboli jeho nápad a Bronzový Yohn ho nepochybne varoval pred mojimi nástrahami. Si moja dcéra. Tým pádom ti nedôveruje a verí, že mu nesiahaš ani po päty.

„Nuž, ale nie som. Možno si o sebe myslí, že je nejaký veľký rytier, ale ser Lothor hovorí, že je to len taký namyslený panoš.“

Petyr položil ruku okolo jej ramien. „Tak to je, ale zároveň je to aj Robertov dedič. Priviesť sem Harryho bol len prvý krok v našom pláne. Teraz ho tu musíme udržať, a to môžeš dokázať len ty. Má slabosť pre pekné tváričky a koho tvár je krajšia ako tá tvoja? Upútaj ho. Zabav ho. Očaruj ho.“

„Ale ja neviem, ako,“ povedala nešťastne.

„No, ja si myslím, že vieš,“ povedal Malíček s jedným z tých úsmevov, ktoré sa mu neodrážali v očiach. „Dnes večer budeš tou najkrajšou ženou v sále, rovnako krásnou, ako bola tvoja pani matka v tom veku. Nemôžem ťa usadiť k hlavnej tabuli, ale budeš mať čestné miesto nad ostatnými pod stenou so svietnikmi. Oheň bude žiariť v tvojich vlasoch a všetci uvidia akú máš peknú tvár. Maj pri sebe dobre dlhú lyžicu na odháňanie panošov, drahá. Nebudeš chcieť mať zelenáčov pod nohami, keď prídu rytieri prosiť o tvoju priazeň.“

„Kto by žiadal, aby mohol nosiť na turnaji znamenie priazne od bastarda?“

„Harry, ak má aspoň toľko rozum čo bohovia nadelili husi … ale nedávaj mu ju. Vyber si iného galantného rytiera a daj mu prednosť. Nechceš predsa vyzerať príliš dychtivo.“

„Nie,“ povedala Alayne.

„Lady Waynwood bude trvať na tom, aby ťa Harry požiadal o tanec, toľko ti môžem sľúbiť. To bude tvoja šanca. Usmej sa na chlapca. Dotkni sa ho, keď budete spolu hovoriť. Doberaj si ho, provokuj jeho pýchu. Ak sa chytí, povedz mu, že ti prišli nevoľno a požiadaj ho, aby ťa vzal von nadýchať sa čerstvého vzduchu. Žiadny rytier by nemal takúto žiadosť peknej panne odmietnuť.“

„Áno,“ povedala, „ale on si myslí, že som bastard.“

„Nádherný bastard a zároveň dcéra lorda protektora,“ Petyr si ju pritiahol k sebe a pobozkal ju na obe líca. „Táto noc patrí tebe, drahá. Stále na to pamätaj.“

„Pokúsim sa, otče,“ povedala.

Hostina bola presne taká, ako jej lord otec prisľúbil.

Servírovaných bolo šesťdesiatštyri jedál, na počesť šesťdesiatich štyroch rytierov, ktorí dosiaľ prišli, aby súťažili o strieborné krídla pred svojim lordom. Z riek a jazier dodali šťuky, pstruhov a lososy, z mora kraby, tresky a slede. Boli tam kačky, kapúny, pávy s perím, labute v mandľovom mlieku. Prasiatka boli servírované s jablkami v ústach a traja veľkí tury sa opekali vcelku nad ohniskom na zámockom nádvorí, pretože boli príliš veľkí, aby ich dostali cez kuchynské dvere. Bochníky teplého chleba pokrývali stoly v sieni lorda Nestora, a z pivníc vyniesli veľké kolesá syra. Maslo bolo čerstvo vymiešané, bol tam pór a mrkva, pečená cibuľa, repa, paštrnák. A to najlepšie zo všetkého, kuchári lorda Nestora pripravili nádhernú citrónovú tortu v tvare Obrovej kopije, dvanásť stôp vysokú a navrchu s Orlím hniezdom vyrobeným z cukru.

Tá je pre mňa, pomyslela si Alayne, keď ju dotlačili. Lord Robert tiež miloval citrónové koláče, ale až potom, čo mu prezradila, že sú to jej obľúbené. Príprave koláča padol za obeť každý citrón z Údolia, ale Petyr sľúbil, že pošle do Dorne po ďalšie.

Boli tam aj dary, úžasné dary. Každý zo súťažiacich dostal plášť pretkaný striebrom a brošňu z lazuritu v tvare páru sokolích krídel. Dýky z kvalitnej ocele boli darované bratom, otcom a priateľom, ktorí sa prišli pozrieť na súboje. Pre ich matky, sestry a dámy tam bol hodváb a myrská čipka.

„Lord Nestor má otvorenú dlaň,“ počula Alayne hovoriť sera Edmunda Breakstona. „Otvorenú dlaň s malíčkom,“ odpovedala lady Waynwoodová a kývla smerom k Petyrovi Baelishovi. Breakstone bol dosť bystrý, aby chápal, o čom hovorí. Pravým zdrojom tejto štedrosti nebol lord Nestor, ale lord protektor.

Keď bol posledný chod dojedený a sprataný, stoly boli odnesené, aby urobili miesto tancu a nastúpili hudobníci.

„Žiadni speváci?“ spýtal sa Ben Coldwater.

„Mladý lord ich nemôže vystáť,“ odpovedal ser Lymond Lynderly. „Nie od čias Marilliona.“

„Ach … to bol ten muž, ktorý zavraždil lady Lysu, pravda?“

Alayne sa im prihovorila. „Jeho spev ju veľmi tešil. Ona mu však možno preukazovala príliš veľa priazne. Keď sa vydala za môjho otca, zošalel a vyhodil ju von Mesačnými dverami. Lord Robert od tej doby nenávidí spev. Ale hudbu má stále rád.“

„Rovnako ako ja,“ povedal Coldwater. Vstávajúc, ponúkol Alayne svoju ruku. „Poctili by ste ma týmto tancom, moja pani?“

„Ste veľmi láskavý,“ povedala, keď ju viedol na parket.

Bol to jej prvý partner toho večera, ale zďaleka nie posledný. Presne ako Petyr sľúbil, mladí rytieri sa k nej hrnuli a súperili o jej priazeň. Po Benovi prišiel Andrew Tollett, fešný ser Byron, červenonosý ser Morgarth a ser Shadrich Šialená myš. Potom ser Albar Royce, Myrandin mohutný nudný brat a dedič lorda Nestora. Tancovala so všetkými tromi Sunderlandovcami a žiadny nemal siete medzi prstami, aj keď nemohl ručiť za ich prsty na nohách. Objavil sa aj Uther Shett, aby jej vystrúhal slizký kompliment, zatiaľ čo šliapal po jej nohách, zato ser Targon Polodivoký sa predviedol ako rodená zdvorilosť. Potom ju začal vytáčať ser Roland Waynwood, pričom ju rozosmieval posmešnými komentármi na adresu polovice rytierov v sále. Na rad prišiel aj jeho strýko Wallace, ktorý sa snažil o to isté, ale slová neprichádzali. Alayne sa ho nakoniec uľútostilo a začala veselo švitoriť, aby ho ušetrila zahanbenia. Keď skončila s tancom, ospravedlnila sa a vrátila sa na svoje miesto, aby sa napila vína.

A tam stál, Harry Dedič osobne – vysoký, pohľadný, mračiaci sa. „Lady Alayne. Môžem byť vašim partnerom pre tento tanec? “

Na chvíľu to zvažovala. „Nie. Nemyslím si.“

Farba mu vystúpizla do tváre. „Bol som na vás neodpustiteľne hrubý na nádvorí. Musíte mi odpustiť.“

„Musím?“ Pohodila vlasmi, napila sa vína, nechala ho čakať. „Ako môžete odpustiť niekomu, kto je neodpustiteľne hrubý? Dokážete mi to vysvetliť, pane?“

Ser Harrold vyzeral zmätene. „Prosím vás. Jeden tanec.“

Upútaj ho. Zabav ho. Očaruj ho. „Ak na tom trváte.“

Prikývol, ponúkol jej rameno a viedol ju na parket. Keď čakali, kým bude hudba pokračovať, Alayne hodila rýchly pohľad na hlavnú tabuľu, kde sedel lord Robert a pozoroval ich. Prosím, modlila sa, nech sa nezačne triasť. Nie tu. Nie teraz. Majster Coleman dohliadol na to, že mladý lord vypil pred hostinou silnú dávku sladkého mlieka, ale aj tak.

Potom hudobníci zahrali melódiu a ona tancovala.

Povedz niečo, povzbudzovala sa. Nikdy ho neprinútiš milovať ťa, ak v sebe nenájdeš odvahu na neho aspoň prehovoriť. Mala by mu povedať, aký je dobrý tanečník? Nie, to už počul za tento večer aspoň tucet ráz. Okrem toho, Petyr povedal, že by som nemala pôsobiť príliš dychtivo. Namiesto toho povedala, „Počula som, že sa čoskoro stanete otcom.“ To bolo niečo, čo väčšina dievčat svojmu nastávajúcemu asi nepovie, ale chcela vidieť, či jej bude ser Harrold klamať.

„Druhýkrát. Mám už dvojročnú dcéru Alys.“

Nemanželskú dcéru Alys, pomyslela si Alayne, ale namiesto toho povedala, „Tej ste ale dopriali inú matku.“

„Áno. Cissy bola roztomilá, keď som sa s ňou zaplietol, ale po pôrode ostala tlstá ako krava, takže lady Anya pre ňu zadovážila ženícha spomedzi svojich zbrojnošov. So Šafránou je to celkom iné.“

„Šafrána?“ Alayna sa snažila potlačiť smiech. „Vážne?“

Ser Harrold mal toľko slušnosti, že sa začervenal. „Jej otec tvrdí, že je pre neho cennejšia ako zlato. Je bohatý, najbohatší muž v Meste čajok. Zarobil majetok na korení.“

„Aké meno ste vybrali pre dieťa?“ spýtala sa. „Škorica, ak to bude dievča? Klinček v prípade chlapca?“

Pri tom takmer zakopol. „Moja pani žartuje.“

„Ach, nie.“ Petyr bude zúriť, keď mu oznámim, čo som povedala.

„Šafrána je veľmi krásna. Vysoká a štíhla, veľké hnedé oči a vlasy ako med. “

Alayna zdvihla hlavu. „Krajšia než ja?“

Ser Harrold študoval jej tvár. „Ste veľmi pohľadná, to áno. Keď mi lady Anya prvýkrát povedala o tomto zväzku, bál som sa, že by ste mohli vyzerať ako váš otec.“

„Malá špicatá briadka a podobne?“ zasmiala sa Alayna.

„Tak som to nemyslel …“

„Dúfam, že sa vám na turnaji bude dariť lepšie ako v konverzácii.“

Na chvíľu vyzeral šokovane. Ale ako pieseň končila, prepukol do smiechu. „Nikto ma nevaroval pred vašou bystrosťou.“

Má dobré zuby, pomyslela si, rovné a biele. A keď sa usmeje, má tie najkrajšie jamkami. Prešla mu prstom po líci. „Ak máme byť niekedy svoji, budete musieť poslať Šafránu späť k jej otcovi. Ja budem všetkým korením, po ktorom budete túžiť.“

Usmial sa. „Budem trvať na tom, aby ste ten sľub naplnili, moja pani. Až do toho dňa, môžem nosiť znamenie vašej priazne na turnaji?“

„Nie. Už som ho prisľúbila … inému.“ Nebola si istá komu, ale vedela, že niekoho nájde.

 

*************************************************************************************************************

Komentáře prosím směřujte do diskuze k souhrnnému článku, aby zbytečně neběženo několik stejných debat.

×

Komentáře nejsou povoleny.